Bunka v číslach

Autor: Matúš Mathia | 16.11.2015 o 15:12 | (upravené 20.12.2015 o 22:18) Karma článku: 2,17 | Prečítané:  321x

Pre mnohých z nás veľmi známa biologická poučka – je základnou, funkčnou a morfologickou jednotkou všetkých živých organizmov. Myslím si, že nie je veľa mladých ľudí, ktorí by nevedeli ale aspoň z časti zadefinovať pojem – BUNKA.

Čo ale môže byť skutočne zaujímavým až udivujúcim faktorom bunky ? určite všetky číselne údaje, ktoré s ňou súvisia. Na zapamätanie síce dosť ťažké, ale pre predstavu jednoznačne podnetné. 

Ľudský organizmus sa skladá približne zo stotisíc miliárd buniek, vyjadrene číselne 100 000 000 000 000 – nepredstaviteľné množstvo. Všetky tieto bunky sú ale tak funkčne a štruktúrne organizované, že vytvárajú rôzne úrovne komplexity – tkanivová úroveň, kde sa nachádzajú väčšinou podobné typy buniek, tkaniva sa spájajú a vytvárajú orgány a tie napokon, ak sú uspôsobené na podobnú činnosť vytvárajú orgánové sústavy. Vyššie je už len človek resp. organizmus ako taký. Štruktúra je štruktúra, ale čo komunikácia ? aj tú musia všetky tieto bunky zvládnuť, navzájom kooperovať, komunikovať – lebo inak by bunky nevedeli kedy a na koho majú zaútočiť (imunita) kedy zaniknúť či vzniknúť (apoptóza, kmeňové bunky) kedy a ako vyslať rôzne signály (neuróny) kedy a ako sa stiahnuť (svaly).

Naše telo ale okupujú aj „nie naše“ bunky a že sú v hojnom počte, ktoré mnohonásobne prevyšuje počet našich buniek. Sú to bakteriálne bunky a len v našich črevách je ich asi 300 rôznych druhov a z každého druhu je ich približne milióny až miliardy, rovnako tak, aj na našej pokožke je ich nepredstaviteľné množstvo. Pravda je však ale taká, že ak by neboli ich asi by sme neboli ani my. Myšlienka, že človek je vlastne obrovské množstvo chodiacich baktérií, je celkom milá.   

Najväčšia bunka človeka je (paradoxne pre mužov) vajíčko ženy, ktoré má asi 150 mikrometrov. V reale je asi také veľké, ako bodka tenkej pentelky v zošite, čiže viditeľné okom. Ak by sme to dali do protipólu, červená krvinka – erytrocyt má asi 7 mikrometrov.

Bunka má aj svoju hmotnosť. Rozprávať o hmotnosti bunky, ak je taká miniatúrna je síce smiešne, ale predsa len ako organizmus máme nejakú tú váhu. Hmotnosť bunky by teda mohol byť niečo vyše 1 nanogram.

Človek počas svojho života prechádza postupným vývinom. Niekedy sme mali len jeden typ bunky a ako dospelé organizmy ich máme okolo 200 typov. Konečne aspoň toto číslo je v celku predstaviteľné a asi veľmi neudivuje. Pod pojmom (typ) bunky sa myslí napr. enterocyt (bunka tenkého čreva) pneumocyt (pľúcna bunka) hepatocyt (pečeňová bunka) a pod.

Teraz trocha nazrieme aj do vnútra bunky. Jednou z najdôležitejších častí každej bunky (okrem pár výnimiek) je jadro – centrála bunky, riadi, kooperuje, prikazuje a to všetko prostredníctvom slávnej DNA – deoxyribonukleovej kyseline. Aj jej číselne údaje sú dostatočne zaujímavé na to, aby som ich spomenul.  Jadro je presne tak, ako bunka – ohraničené. Ak by sme teda mali rozmerovo porovnať bunku a jadro, tak úplne vždy bude jadro menšie ako bunka. Ale aj napriek tomu, že je veľmi ale veľmi malé, ukrýva v sebe v podstate „obrovskú štruktúru“ teda už spomínanú DNA, nie je len obrovská ale aj pomerne zložitá. Číselne: skladá sa z 6 000 000 000 základných jednotiek – dusíkatých báz, ktoré svojim poradím určujú informácie o nás (ako budeme fungovať, vyzerať a pod.). Tieto tri miliardy báz sú v jadre rozdelene do 46 chromozómov resp. 23 párov. DNA musí byť v jadre veľmi prísne poukladaná a spakovaná, pretože ak by sme celú jej štruktúru zlinearizovali, jej veľkosť by bola asi 2 metre, samozrejme pri hrúbke asi 1 milióntinu milimetra by ju nebolo možne spozorovať ani pod optickým mikroskopom. Ako je vôbec možne, že jadro s 23 mikrometrami v sebe uchováva niečo čo ma teoretický dĺžku až 2 metre ? každopádne je to ohromne fascinujúce.

Ako som už spomenul, DNA je akási informácia. Avšak informácie konzervované v DNA, ktoré sú potrebné pre vytvorenie všetkých proteínov vytvárajúcich celú našu biochémiu, anatómiu či fyziológiu obsahuje asi len 1,5 až 3 % zo spomenutých 3 miliárd zložiek. Naskytá sa otázka, čo je to ostatné ? ak to nie je gén (ako sa odborne povie) je to vôbec dôležité ? Vecte že dôležité to samozrejme je, avšak molekulárna biológia je nesmierne dynamická veda a otázky ohľadom tohto nie sú ľahko zodpovedateľné. Tých 1,5 až 3 % v skutočnosti predstavuje niečo vyše 24 000 informácií (génov).

A teraz si predstavme. Ak by sme zobrali DNA z každej bunky a natiahli ju, aké dlhé by to bolo ? Bola by to približne vzdialenosť od Slnka na Zem. No ohromujúce ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?